Cestou do Austrie za najväčším zrazom sveta áut koncernu VW, sme neboli zbytočne plný očakávaní ale v duchu sa každý modlil aby vyšlo počasie. Cestovali sme zo Seat klubom a každou zastávkou sme viac a viac nasávali atmosféru až kým sa pred nami neobjavila značka na ktorú každý čakal - Worthersee. Okruh jazera je posiaty lesnými zákrutami a takmer v každej stoja klubové autá s fanúšikmi a členmi, ktorý vysedávajú na rybárskych stoličkách a v rukách majú veľké penové "Lajky" a burcujú vás, aby ste sa predviedli. Tým pádom sme si za každou zákrutou naplno užívali píšťalové sólo  20V Turbo a zbierali palce hore :).

Na záver cesty smerom tam sme prišli k hlavnému stanovišťu, ktoré sme okamžite rozpoznali vďaka nádhernej bráne hovoriacej, vitajte na 32. ročníku zrazu GTI pri Worthersee. To čo bolo za týmto pódiom doteraz neviem presne opísať slovami. Ale nazval by som to permanentným, nalešteným, srdce stimulujúcim orgazmom , po prejdení stanoviska sme oľutovali absenciu náhradných trenírok a s bolesťou v krku sme pokračovali na druhé kultové a vyhľadávané stanovisko - benzínovú pumpu Agip – Eni.

Počas celej doby sme boli v nemom úžase z toho všetkého čo sa tu na štyroch kolesách predviedlo, no pokračovalo to keď sme sa ocitli pred spomenutou čerpačkou, z ktorej zábery sme vídavali rok čo rok na všetkých tých autopornografických videách a fotoreportoch na zahraničných weboch. Pumpa bola plná ľudí, bolo to ako koncert nejakej skupiny, ovácie pri odpaloch áut a ich príchodoch na pumpu. Čerpacia stanica mala navyše k dispozícii ručné autoumyvárky, ktoré boli využívané nepretržite. Povedzme si , kto z nás by sa nepozastavil popri čerstvo umytom Audi RS4 na 19´´ trojdielnych BBS a nevychutnal si ten pohľad... Za pumpou sa nachádzalo parkovisko so stánkami, ale kebab-hunters si tu na svoje neprišli, išlo v značnej prevahe o autokozmetiku Meguiars. Nasledovalo ešte niekoľko menších srdcových fibrilácií, za ktoré ďakujeme kúskom od Stance Works a vybrali sme sa skúmať okolie. Majitelia áut totižto svoje klenoty radi parkujú na rozličných fotograficky veľmi potenciálnych miestach.

Na záver by som sa chcel poďakovať nášmu fotografovi Marekovi Kollárovi, skvelému vodičovi Michalovi Poláčkovi za to, že nám umožnili sprostredkovať tento zážitok a vysloviť prianie že sa stretneme o rok!

text: Dušan Boroš