Písali sa roky šesťdesiate, americké. Na okruhoch sa to vlnilo Shelbyho Cobrami, Jaguarmi E-type a, nezvyčajnými Cheetahmi. Za projektom s týmto názvom stál inžinier Bill Thomas, ktorý dovtedy úspešne pretekal s Corvettami. V novej sezóne začal však stupne víťazov obsadzovať Caroll Shelby s jeho Cobrami, Chevrolet ihneď boj vzdal, svoj športový program doslova vyhodili oknom. Bill Thomas sa ale vzdať nehodlal. Navrhol projekt Cheetah, ktorý sa mal odhodlane postaviť kobrám.

Cheetah mal dobré predpoklady, ľahký trubkový rám a karosériu zo sklolaminátu. Poháňal ho small block od Chevroletu, ktorý bol uložený ďaleko za prednou nápravou. Ľahká karoséria (685kg) a silný motor znamenali maximálnu rýchlosť 346 km/h! V novej sezóne auto dosahovalo parádne úspechy. Spoločnosť General Motors sa ale vtedy veľmi nezaoberala športovými aktivitami, riaditeľom bolo jedno, že ich motor vyhráva závody, v ich tabuľkách to nič neznamenalo. Pre ďalší rok avšak organizácia závodov SCCA upravila pravidlá pre zaradenie do triedy športových produkčných automobilov. Na homologizáciu do tejto kategórie bolo potrebné vyrobiť 1000 identických kusov. Thomas vedel, že to nedokáže splniť aj keby sa nejakým zázrakom dočkal podpory zo strany GM.

Zatiaľ čo Ford doslova sypal peniaze do Shelbyho vozidiel, Thomas si s nimi na dráhe dokázal hravo poradiť, i keď sa nestretli priamo v rovnakej kategórií. Cheetahy boli totiž považované za upravené veľkoobjemové vozy. Pár krát sa však stalo, že komisári zaradili niektorú Cobru, kvôli tomu že bola už priveľmi modifikovaná, medzi upravené a nie produkčné autá. Cheetah tak poväčšine bojoval proti Lolám, McLarenom a vozmi Chaparrals. Keďže ale GM vôbec nezaujímali výsledky Thomasovho projektu, jeho tím zavesil projekt Cheetah na klinec a začal sa sústrediť na sériu NASCAR. Kto vie čo by to bolo, keby v roku 1965 jeho dielňu nezasiahol požiar a nezničil všetky plány i nástroje a diely. Nový projekt Long Tailed Cheetah, niekedy označovaný aj ako Super Cheetah bol bohužiaľ pre požiar definitívne pochovaný.

Vozidlo, ktoré vidíte na fotkách vlastní britský automobilový nadšenec Ian Burford. Tento Cheetah je zároveň jediným, ktorý preteká na historických závodoch v Európe a vôbec jeden z dvoch, ktorý má oficiálne platný športový FIA preukaz. Do tohto nádherného stavu ho dala firma CCK Historic s použitím nových aj starých dielov. Napríklad celá sklolaminátová karoséria je nová ale 5,4-litrová V8 je pôvodná jednotka z Corvetty z roku 1965.

V8 využíva na zmiešanie zmesi štyri veľké karburátory Weber, vďaka kovaným piestom dosahuje vysokého kompresného pomeru – až 13:1. Meranie ukázalo, že s otvoreným výfukom dosahuje výkon 400 koní. Ian hovorí, že nie je ťažké dostať sa na čelo akéhokoľvek historického závodu ešte pred prvou zákrutou. Výkon krotí 4-stupňová prevodovka a upravená zadná náprava s nezávislým pružením. Všetky kolesá sú brzdené bubnovými brzdami, čo navodzuje pocit skutočného obetovania života pre víťazstvo v nálade 60-tych rokov. Aby toho nebolo málo, výfukové zvody sú vedené ponad nohy šoféra. Cheetah tak doslova pomaly opeká pilota za volantom. Šoférovať túto mašinu nie je žiadna prechádzka parkom ale skutočný boj muža so strojom. „Riadiť Cheetah počas horúceho dňa v Británií aj len na krátky čas je veľmi vyčerpávajúce. Nedokážem si predstaviť, aké náročné to bolo pre pilotov, ktorý s ním pretekali počas rozpálených letných dní v Californii v šesťdesiatych rokoch,“ obdivuje Ian odhodlanosť zvíťaziť vtedajších pretekárov.

text: M.Lábaj, foto: Piers Hulford - petrolicious.com