Pomenovaná po najdlhšej rieke na Európskom kontinente. Rieka, ktorá premení len vo výške 228 metrov nad morom. Jej tok avšak nevedie do žiadneho oceánu, po 3530 kilometroch sa vylieva iba do najväčšieho vnútrozemského jazera. Rodisko automobilu, ktorý hrdo nesie toto meno nájdeme práve keď pôjdeme po toku tejto rieky. Na západ od Moskvy leží mesto Nižný Novohrad. Tu pred 89 rokmi, teda v roku 1932 bola založená spoločnosť s menom Gorkovsky Avtomobilny Zavod. O takmer dve a pol dekády neskôr z tohto miesta vychádza úplne novučičké vozidlo, ktorým je GAZ M-21 s prezývkou „Volga“.

21-tka bola nástupcom inovatívneho modelu M-20 Pobeda, na ktorom prvýkrát ruskí inžinieri využili koncept samonosnej karosérie (rok 1946). Volga bola navrhnutá ako štvordverový sedan, pričom karosériu zdobilo množstvo chrómových doplnkov. Svojimi tvarmi sa zaradila medzi automobily, ktoré charakterizovali 50. roky. Za jej výzorom stál L. M. Jeremejev a. Jej rozmery boli skutočne obrovské. Na dĺžku merala Volga 4810 mm, v šírke mala 1800 mm a vysoká bola 1610 mm.

Prvé kusy od začiatku výroby v päťdesiatom šiestom mali vpredu osadený ešte starý štvorvalec z predchodcu, avšak so zvýšeným objemom na 2,4 litra. Už nasledujúci rok priniesol menšie vylepšenia. Tým najdôležitejším bol novo vyvinutý agregát s hliníkovým blokom a rozvodom OHV. Z objemu 2445 cm³ sa podarilo vytiahnuť 71 koní (52 kW). Na zadné kolesá putoval výkon cez 3-stupňovú manuálnu prevodovku, existovali ale aj varianty s aom. Spotreba tohto korábu na cestách sa pohybovala okolo 13 litrov benzínu na 100 km. Pohodlie posádky pri presunoch medzi stovkami kilometrov vzdialených miest vytváral podvozok, kde predná náprava využívala nezávislé zavesenie s lichobežníkovou polnápravou a vinutými pružinami. Vzadu ostala overená tuhá náprava. Interiér 21-tky bol v porovnaní s inými vozidlami o hodne pohodlnejší a priestornejší.

Neskôr dochádza vo výrobe k ďalším zmenám. Volgy z druhej série mali pozmenenú prednú masku, nové tvary nárazníkov a premiestnené smerové svetlá. Vyšší výkon bol dosiahnutý zvýšením kompresného pomeru – zo 6,6 narástol na 7,15 a pre export až na 7,5:1. V roku 1962 opäť GAZ zaviedol ďalšie zmeny. Motor bol osadený spoľahlivejším karburátorom, výkon v závislosti na kompresných pomeroch mal hodnoty 75 koní (55 kW) až 85 koní (63 kW). Najvýkonnejšia verzia dokázala dosiahnuť rýchlosť 135 km/h. Zmenili sa zase nárazníky a predná náprava dostala teleskopické tlmiče. Výroba bola ukončená v roku 1970, teda dva roky po uvedení nástupcu, modelu M-24. Za celých 14 rokov výroby automobilka GAZ vyprodukovala 638 875 kusov.

Čierny kúsok, na ktorý sa práve pozeráte bol vyrobený v roku 1968. Ako nový bol v tom istom roku kúpený v Bratislave. Od začiatku verne slúžil svojmu majiteľovi v obci Abrahámovce na severovýchode Slovenska, v Bardejovskom okrese. V tom čase to bolo jediné auto svojho druhu v širokom okolí. Prvý majiteľ preto Volgu okrem súkromných ciest využíval aj ako taxík alebo ako povoz pre svadobčanov. Do auta nastupoval jedine v čiernom plášti a klobúku. 21-tku ale neobišla ani menšia nehoda. Jednu zimu pán trochu precenil svoje schopnosti, s autom dostal na snehu šmyk a trafil zvodidlá. Odniesol si to našťastie len predný blatník a svetlo. Približne v roku 1975 bola Volga odstavená a vyradená z evidencie. V roku 1996 sa auta ujal jeden pán, ktorý ju dal prestriekať. Odvtedy však až do roka 2019 vozidlo stálo. Potom si Volgu odniesol nový majiteľ. Keď vozidlo viezol na vozíku, ľudia z okolia ho po ceste zastavovali, spoznávali legendu, bola predsa jediná v tomto kraji, a zo zvedavosti sa pýtali, kam ho nesie.

V rukách nového prešla 21-tka rozsiahlou renováciou. Ako sám povedal, bola to skôr nutná oprava, keďže bolo všetko zhrdzavené, upchaté a zanesené. Zdĺhavé boli najmä brzdy, tam všetky veci ako brzdové trubky a hadice sa vymenili za nové. Najhoršie sa ale opravovala predná náprava, tá bola až nekonečná. Skrutky sa vôbec nedali povoliť, buď sa museli poriadne nahriať alebo už len odpíliť. Takisto sa prečalúnili sedačky a výplne dverí do nových materiálov. Veľká výzva bola oprava elektrickej inštalácie. Zlé uzemnenie spôsobovalo, že vôbec nič nesvietilo a chýbal tiež prerušovač smeroviek. Schému zapojenia sa ale nepodarilo zohnať, takže sa nový majiteľ musel spoľahnúť sám na seba. Nakoniec sa na niekoľko desiatok pokusov podarilo všetko správne zapojiť. Motor si veľkú renováciu nevyžadoval. Pod kapotou sa urobili len bežné úkony, výmena náplní, filtrov, sviečok a cievok. Prebehlo ešte vyčistenie karburátora a demontáž nádrže. Z tej sa podarilo vysypať až za celú igelitku špiny a hrdze. Potom už stačilo len nastaviť rozdeľovač a štvorvalec mohol znovu vrčať. Nakoniec sa ešte opieskovali a nastriekali pôvodné disky. Nové pneumatiky v správnom rozmere našiel až u západných susedov. Po skompletizovaní a spojazdnení Volga absolvovala ako kontrolu originality tak technickú kontrolu. Všetky skúšky, samozrejme, dopadli na výbornú. 21-tka si krátko po novom roku našla opäť nového majiteľa, ktorému želáme veľa kilometrov s úsmevom na tvári.

text: M.Lábaj, foto: Roman Lorinčík