Lamborghini Diablo znamená vo svete motorizmu naozaj veľa. V rokoch 1990 až 2001 sa z neho v Sant’Agata Bolognese vyrobilo celkovo 2 907 kusov a to celkovo až v 18-tich rôznych verziách. V prvej etape bol „diabol“ k dispozícii so zadným pohonom, neskôr prišli modeli VT a VT s pohonmi 4x4, no vždy to bolo v spojení s poriadnym atmosférickým 12-valcom objemu 5.7, resp.6.0-litra a 5-stupňovým manuálom.

Existujú samozrejme vzácnejšie limitky ako SE30 v počte iba 157 vyrobených kusov, alebo GT, z ktorých vybehlo v rokoch 1999 až 2000 z manufaktúry 81 kusov. Potom existujú aj dve pretekárske edície – SV-R a GTR – každá s obmedzením na 30 exemplárov s určením výhradne na závodenie na uzavretých okruhoch. Množstvo z takýchto vozidiel sa dostalo k rôznym tímom, kde sa ďalej prispôsobovali požiadavkám konkrétnych seriálov.

Tím Reiter bol založený v roku 2000 pretekárskym inžinierom Hansom Reiterom a GT2 Lamborghini Diablo, ktoré vidíte bolo prvým oficiálnym autom pripraveným v tejto dielni na šampionát FIA ​​GT. Už v základe silné a radikálne Lamborghini Diablo GT sa značne upravilo podľa predpisov GT2, pričom 6,0-litrový motor V12 produkuje okolo 600 koní. V tej dobe to ešte nič spoločné s cestnou premávkou samozrejme nemalo, to prišlo až po odpredaji na ďaleký východ.

Do japonskej garáže Kinoshita-san dorazilo Lambo v dosť zlom stave a v rámci procesu opravy sa rozhodlo o zlegálnenie  pre možnosť všestranného využitia – presnejšie okázalého užívania si :). V našich končinách by to bola naivná myšlienka hodná výsmechu, no ako vieme, v krajine vychádzajúceho slnka je možné všetko... Keďže sa z týchto áut v dielni Reiter vyrobili len dva kusy, ľahké to s dielmi veru nebolo, všetko sa muselo vyrobiť na zákazku.

Našťastie agregát  V12 a sekvenčná prevodovka Holinger boli v dobrej kondícii a napriek pretekárskej histórii bol i celokarbónový exteriér kompletný, vrátane komponentov špecifických pre sériu GT2. Ďalším aspektom prerábky na „daily car“ bolo pokúsiť sa v budúcnosti trochu zjednodušiť údržbu. Okruhový špeciál nemal žiadne obmedzujúce prvky vo výfuku, šialený rev sa tak musel stlmiť a namontoval sa aj výfukový ventil. Pôvodné špeciálne palivové nádrže v kevlarovom puzdre, ktorých životnosť vyprší každých pár rokov pri nutnosti ich finančne náročnej výmeny, sa nahradili hliníkovou nádobou a pre bežné použitie bola nutnosťou aj montáž systému zdvihu prednej časti.

text: P.Kovács, foto: Mark Riccioni – speedhunters.com