Po M5-ke je tu ďalší aristokrat, ktorý sa za okamih dokáže zmeniť na besného buldoga. BMW je v tomto naozaj majstrom, o čom sme sa zase presvedčili na vlastnej koži. Toto proste treba cítiť, treba počuť...

Prečo som v úvode hneď spomenul sedan M5? Predsa to je limuzína a toto športové auto. V určitom slova zmysle áno, má dvojo dverí, plochšiu siluetu, rozčapenejší postoj. Avšak má tiež skoro 2 tony, čo je len o pár kilo menej ako v M5 F10, ktorú sme tiež mali tú česť vlani vyskúšať ako na okruhu, tak aj v bežnej premávke. Motor je takisto identický, vidlicový 8-valec dvoma turbami dopovaný o objeme 4,4-litra, produkujúci impozantný výkon 561 koní, ktorý sa prenáša na zadné 20-palcové kolesá cez 7-stupňový dvoj spojkový automat. Takže základný údaj pomeru výkonu a váhy vlastne totožný, ako i samotný pocit z jazdy.

Po nasadnutí do prekrásneho interiéru je to samozrejme predsa len o niečom inom. Strop je bližšie k hlave, čelné sklo prechádza do strechy vo väčšom uhle, výhľad ešte menej napomína bežné mestské auto. Inak rozmerné spätné zrkadlo pri mojej výške a nastavenom posede obmedzoval výhľad, no pocit komfortu mi viac kazil príliš vysoko do sedadla osadený, trošku škrtiaci bezpečnostný pás. Karbónom sa tu veru nešetrilo, kiež by, pri cene 137.750€ (cena testovaného vozidla) si iný materiál v kokpite nevieme predstaviť. Uhlíková orgia ja však korunovaná mimo pracoviska vodiča, na veľké potešenie okoloidúcich. Priznám sa, že je to najkrajšie tvarovaná karbónová strecha akú som kedy videl. Ešte k interiéru - na zadné sedadlá zabudnite. Prevezú sa tam maximálne deti tak do 10 rokov ak majú rodičov výšky 170cm a menej.

Zmysel redakčného testu však nie je v statickom rozlievaní sa nad krásnymi tvarmi, ale v dynamickej previerke lákajúcich papierových údajov. Nová M6-ka má trošku iný zvuk ako M5 ale tiež nádherný, sýty a pri akcelerácii sa kvôli piskotu twin-scroll turbín cítime ako v stíhačke. Inak na proporcie rozmerného gran turisma si človek veľmi rýchlo zvykne, typický bavorácky handling a rýchle zžitie sa z výdobytkom techniky je aj tu prítomné. Počas 4-dňového "vzťahu" s F12-kou sa našťastie pritrafila možnosť zúčastniť sa šprintérskeho preteku, usporiadaného na okruhu Slovakia Ring. Absolvovali sme viaceré merané kvalifikácie, v ostrých dueloch som si to rozdal s upravenými 335-kami, Audinou S3 aj rakúskou Imprezou, ktorá mi pri štarte razantne ušla, no po nejakých 100 metroch to mala spočítané... Darmo, pri štarte zaváhajúci automat si na krátkej trati nedokáže poradiť s nadupanou štvorkolkou. Športové režimy sú tu  identické ako v M5 no žiaľ sa nám nepodarilo ani po viacerom skúšaní podľa návodu z internetu aktivovať launch control k najefektívnejšiemu rozjazdu. Napriek tomu sa 1/4-míľový šprint zvládol za 12,1 sekundy, no paradoxne tento najlepší čas  sa vydaril so zapnutým protipreklzovým systémom a v automatickom móde :) Samozrejme ostatné nastavenia boli v najradikálnejšej polohe. Pri manuálnom radení a vypnutou elektronikou dopadli testy na 402 metrov trošku horšie. Inak pre nadšencov drag racingu spomeňme aj druhý dôležitý údaj, a to rýchlosť 190 km/h, ktorá sa dosiahla v cieli.

Na bežných cestách sa neskutočná sila preukáže ešte omnoho dramatickejšie. Samotný údaj zrýchlenia na stovku za 4,2 sekundy naznačuje asi každému, ako sa dajú s touto elegantnou beštiou zvládať predbiehacie manévre. Ale ako som napísal pri M5-ke, vodič musí byť v každom okamihu striedmy, fyzikálne zákony totiž na 2-tonové "železo" pôsobia neúprosne, aj keď je tu k dispozícii najmodernejšia bezpečnostná asistencia.

Dlhú verziu tohto redakčného testu vám prinesieme v septembrovom vydaní dvojmesačníka Power magazine.

foto: Kovács