Kúpiť americkú klasiku, ošetriť jazvy zubu času, dať +- do pôvodného stavu, k tomu nejaké aftermarket vylepšenia... Toto dobre poznáme aj na Slovensku, ALE... Niekto sa v rámci procesu realizácie detského sna rád vychýli z vyšliapaného chodníčka a vnesie kus seba medzi "železá".

Autá zvyčajne vyzerajú ako ich nadšení majitelia a tento prípad rozhodne nie je výnimkou. Joni je vo svojom okolí známy svojou kreativitou a ako umelec - maliar by sa predsa nemohol voziť na niečom bežnom. Kombinácia jedinečnej zámorskej patiny, avantgardnej strechy v štýle lowrider, ktorú si sám namaľoval a frajerského postoja je už ale iná kávička.

Joniho Thunderbird z roku 1963 bol ako nový predaný v Seattli, aby si v roku 1989 našiel cestu na ďaleký východ až do Fínska. Keď si Joni pred troma rokmi podal ruku s predchádzajúcim majiteľom, mal u ž v hlave koncept a vedel, že Ford v pôvodnom stave neostane. Dávno túžil po Amerike s osobitým imidžom a Fordov model pomenovaný podľa mýtického vtáka, prinášajúceho hromobitie túto požiadavku spĺňa do bodky. Jeho ikonický, retrofuturistický štýl bol niečo, čo na umelca proste okamžite zapôsobilo.

Karosériu ako takú, ako aj interiér by bol hriech upravovať - sú tak OK akú sú. Okrem lakovačky sa však auto muselo posadiť nižšie, na čo poslúži ako inak - vzduchový podvozok. Inštalácia prebehla celkom jednoducho a pomocou výroby zadných konzol pre mechy, rámu pre kompresory a vzduchové nádrže bola zástavba úhľadne nainštalovaná v kufri. Predok sa vyriešil úpravou "bag-over-coil" - nastaviteľný podvozok sa dodatočne vybavil "balónmi" , pri čom sa celý systém ovláda cez telefón.

Projekt bol zavŕšený kvalitnými kolesami Supreme 48 v rozmere 14x7 palcov, na ktoré sa obuli pneumatiky veľkosti 185/75R14 - samozrejme s tenkými bielymi stenami. A bodka. Jasné, renovácia, výmena nejakých dielov je fajn a často i nutnosť, ale k týmto jedinečným klasikám sa treba správať s rešpektom a viac úprav by aj v tomto prípade doslova škodilo.

text: P.Kovács, foto: Jesse Kallinen - stanceworks.com