Sú značky a modely áut, ktoré nikdy z fantázie staviteľov svojských áut nevymiznú. Na území bývalého ČSSR táto skutočnosť najviac platí o kedysi malom, rodinnom sedane skoro všetkých rodín. Bolo to "naše" auto, najpopulárnejší povoz totalitnej éry, preto sa pochopiteľne stále vynoria z garáží rôzne reinkarnácie. Za posledných dvadsať rokov sme tu videli mnoho tuningového v tematike Š120, a za vhodnej konštelácie hviezd vždy vedia aj upútať, rozbúšiť srdcia pamätníkov ale aj novej generácie.

Sýto červená fešanda z Rajca, patriaca mladíkovi Marošovi patrí určite medzi tie vydarenejšie exempláre, ktoré uchovali v sebe kus histórie, no boli navyše patrične okorenené modernými výdobytkami vedy a techniky. To by ale k úspechu nepostačovalo, vždy je nutné do diela vniesť vlastnú fantáziu, nové myšlienky i uletené nápady. Marošova stylingová kreácia, navyše líznutá i racingovým duchom je vyvážená a vkusná. Dôvod je jednoduchý - makalo sa od úplných základov, dbalo aj o mechanickú stránku a nepoužilo sa príliš veľa veľkých plastov.

K autám sa Maroš dostal vďaka svojmu otcovi, ktorý ho k nim viedol už od detstva. Od nejakých 14-tich rokov spoločne s hlavou rodiny prevádzali na rodinnom povoze rôzne úpravy, vylepšenia a aplikovali doplnky z vyššej výbavy modelu. Preskákali si aj éru "nálepkového" tuningu ale došlo aj k úpravám motora. Výlety na zrazy prinášali stále nové inšpirácie a tak došlo napríklad k výmene agregátu z Felicie, ktorý pochádzal z hobby závodnej Škodovky z ČR. Po dovŕšení 18-tky sa Maroš pustil do prerábky aktívnejšie. Pristúpilo sa aj lakovníckym prácam, totiž auto veru hýrilo v istej dobe v rôznych farbách, kvôli rôznym novým dielcom karosérie a laminátovým doplnkom. Všetko sa robilo svojpomocne doma - takpovediac na kolene, no čo je zaujímavé, že nie "doma" v garáži, či dielni, ale pred bytovkou! :)

Zmeny si samozrejme vynútili nejaké tie brigády na zarobenie peňazí, no presne takto to aj má byť - vďaka tomu si potom cení každý svojho plechového miláčika. Úpravy napredovali neskôr novými 15" kolesami, mriežkami a prvotnými experimentmi s hudbou. Po absolvovaní prvých zrazov už bez otca, nastal čas vážnejšej zmeny v interiéri a vytúženého sťahovania sa do garáže. Na nasledujúcu sezónu sa trošku obmenilo vnútro - ubudlo koženky, viac sa aplikovala čierno-biela farebná kombinácia a zmenili sa aj disky. Najväčšie úspechy sa na zrazoch dostavili avšak po výmene predných aj zadných svetiel, ktoré veru dávajú tejto Škodovke poriadny šmrnc.

Škoda 120 L, rok výroby: 1978
Motor: Zážihový 4-valec zo Škody Felicia 1.3, znížená hlava, kompresný pomer podľa zníženia 10,8:1, leštené kanále, ostrá vačka 280˚, upravené trysky karburátora, mechanické otváranie 2.komory, nové piesty a valce, elektrické palivové čerpadlo, mierka oleja z Felície, otvorený vzduchový filter, červeno-strieborná úprava motora
Pohon: Náhon na zadné kolesá, 5-stupňová manuálna prevodovka so suchými poloosami
Podvozok: Športový podvozok HP Sporting, vpredu -8cm, vzadu -5cm, vystužená predná a zadná vlečená náprava, vzadu rozširovacie podložky 20mm, kotúčové štvorpiestové brzdy Ferodo  s posilňovačom, červeno-biela farebná úprava náprav, hliníkové disky RSW 7Jx15 ET35, pneumatiky Barum Bravuris 2 195/45 R15
Karoséria: Zamračená kapota, zahladené kľučky dverí okrem vodičových, zahladené C stĺpiky, nalievacie hrdlo nádrže, vybranie na tabuľku s evidenčným číslom, predný a zadný nárazník Elist Plast Tuning, laminátové bočné prahy, športové spätné zrkadlá M look, upravené predné svetlá s čírym sklom a šošovkou z Porsche Cayenne s funkciou bixenónu a denným svietením, upravené zadné svetlá s čírym sklom a diódovými žiarovkami s koncovými svetlami v tvare písmena „C“ (Škoda auto design) s možnosťou nastavenia svietivosti, červený celolak
Interiér: Palubná doska GL, sedačky, dverové výplne, stropnica a zadné plato potiahnuté v bielej koženke, športový volant aj pedále
Audio: CD rádio Alpine, 2x dvojpásmové reproduktory Sony X-plode, 2x trojpásmové reproduktory Alpine, 2x výškové reproduktory s výhybkami, zosilňovač RSE 11000, 2x 30cm subwoofer

text: Kovács, foto: Robo Robson Laurinc